O arogantných hosťoch, lenivých čašníkoch a spadnutých rezňoch

Autor: Simona Mišunová | 20.12.2011 o 15:31 | (upravené 20.12.2011 o 15:39) Karma článku: 11,22 | Prečítané:  2590x

Vždy ma naštve, keď počujem ako hostia nadávajú na čašníkov, akí sú drzí, leniví a odporní. Počuť pochvalu na milého, sympatického a šikovného človeka, ktorý vás obsluhuje je zázrak. Na druhej strane sú čašníci a servírky, ktoré šomrú na nízke sprepitné a arogantných hostí. Povedať na ich účet, že boli fajn a poďakovali vám za obsluhu, by bolo tiež asi priveľké sústo.

Poznám tento svet z oboch strán. Ako hosť, aj čašníčka. Myslím, že som dobrý hosť. Ďakujem za jedlo, ak som spokojná nechám sprepitné a pochválim kuchára ale aj obsluhu. Na druhej strane, ak sa mi niečo nepáči, nemám to problém povedať. Hoci uznávam, že zväčša až pri platení, lebo nechcem mať napľuté do polievky. Áno, aj to sa stáva.

Keď som mala ísť robiť čašníčku, povedala som si, že budem milá a usmiata, lebo neznášam čašníkov – kvašákov. Aj som sa ozaj snažila. No pochopila som, že niekedy to nejde. Hostia často pokladajú čašníka za spodinu sveta, ktorá pomaly nie je dobrá ani na to, aby im priniesla jedlo. Tak načo idú potom do reštiky? Nech si navaria doma a aj sa sami obslúžia. No pre to by museli niečo urobiť a nemali by komu vynadať.

Nech som robila čo som chcela, na niektorých ľudí nemožno byť milý. Proste sú odporní, robia vám naschvál a sťažujú sa na veci, ktorým nič nie je. Takým som po určitej dobe začala dávať najavo svoj názor o nich, lebo keď som to nerobila, skákali mi po hlave a mali zo mňa cvičenú opicu. Len preto, že si myslia, že som robila podradnú prácu a som tam ako ich otrok. Pritom byť dobrým čašníkom je drina. Kopu hodín na nohách, v čase „meníčiek“ nával, že nestíhate, ale pritom sa stále treba usmievať, nevšímať si chlípne poznámky kuchára, ktorý pri každom vyjdení z kuchyne komentuje váš zadok, a k tomu osobné problémy… Napriek tomu som nasadzovala úsmev od ucha k uchu a snažila som sa. Aj tak som nevyhovela.

Našťastie sa nájdu ľudia, ktorí sa tešia, že ich obslúžite práve vy, že viete, ktoré pivo pijú a z akého pohára. Prehodia s vami pár slov, zasmejú sa a nechajú nejaké to sprepitné. A robia to každý večer. Niekedy rozprávajú rodinné problémy, sťažujú sa na šéfa, na ženu, na kolegov a čakajú radu a slová povzbudenia. A prídu zas, lebo vedia, že sa na nich usmejem, poradím či aspoň zlepším náladu. Takých ľudí je radosť obsluhovať.

Aj čašníci sú však pekné kvietka. Pijú (často aj s kuchármi), rezeň čo spadol z taniera šupnú naspäť a polievku testujú namočením prsta. Nič pekné. Často ich k tomu nútia ľudia, ktorí ich vytáčajú. Pravdou ale je, že niekedy ich ani nemusí nikto vytočiť, ale svoju prácu tak neznášajú a vybíjajú sa na hosťoch. Aj tých milých. Pritom by stačilo, aby mali svoju prácu radi, povzniesli sa nad nepríjemných hostí a tešili sa z tých dobrých.

Mala som dni, keď som prišla domov s plačom, ako tú robotu nenávidím, že ma bolia nohy, že ľudia po mne kričia a som debil aj vtedy, keď niečo pokazí kuchár. Ale tešila som sa, keď ma pochválili, nechali mi sprepitné a prihovorili sa mi, aj keď som nemala službu a bola som v podniku len kuknúť. Vtedy ma potešilo, keď ma poprosili nech im načapujem pivo ja, hoci nerobím, pretože viem ako to majú radi. A šla som. Lebo o tom to je. O práci s ľuďmi a o tom, mať svoju prácu rád. Nech je akákoľvek.

Dnes už to nerobím, ale dalo mi to veľa. Tiež pracujem s ľuďmi a ako čašníčka som sa veľa naučila. Ďakujem vám, tí čo ste sa tešili, keď som prišla k vášmu stolu práve ja. A ďakujem aj vám, udrdlaným sťažovateľom, lebo som sa pri vás učila trpezlivosti a o to viac som si cenila milých hostí. Vďaka kolegom, ktorí sa snažili rovnako ako ja, lebo potom nám to šlo od ruky. A ešte viac vďaka lajdákom, lebo pri nich som mohla ukázať to, že nie všetci čašníci vám donesú spadnutý rezeň a polievku, v ktorej si niekto namočil prsty…

ustify;" lang="sk-SK">

(písané pre blog zumag.ku.sk)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?