Nemala smer. Zavrela za seboua s odhodlaním sa už nikdy nevrátiť, pustila sa dolu schodmi. Videlako sa svetlo predierajúce cez škáru dverí z chodby stráca. Až napokonzmizlo. A ona s ním. Nechápal to. Prečo odišla. No dobre, možno tovedel. Teda... aspoň si to myslel, že to vie...bolo to.. kvôli nemu. Kvôli jehonerozvážnosti. Hrdosti. Egu. Hlúposti. Podľahol krásnym očiam.
Hádka s Mischelleho tak rozčúlila, že sa pre pár mesiacmi rozhodol opiť. Na mol. „Rozbijem sa“,povedal svojmu najlepšiemu kamarátovi. A ten? Ten bol rád, že más kým piť. Namiesto podpory a slova útechy mu podal do ruky pohára pripíjal si s ním. Pivo, whisky, absint... Keď sa pije tak užpredsa poriadne nie? A vtedy ju zbadal... Keď mu nalievala drink. „Slečna,kde sa tu vzali?“ „Začala mi zmena.. prišla som len teraz..“ a lišiacky naneho žmurkla. Viacej nepotreboval. Od baru sa už ani nepohol. A nielenv ten večer. Bol tam vždy keď ona. Natalie. Vysoká, štíhla. Bývalámodelka. Ladné krivky obdivovali všetci, čo prišli do podniku na pohárik. Každýjeden z nich ju chcel vlastniť. Chceli sa jej zmocniť. Bola to akási múza.Inšpirovala ich. Boli po nej lační. Mali ju na dosah ruky. Stačilo sa načiahnuťcez barový pult a mohli ju cítiť. Ona sa však vždy uhla ich chamtivýmdotykom. Chodili tam stále a žiarlili na seba. Zazerali po sebea nenávideli sa. Každý jeden z nich bol pre toho ďalšiehokonkurenciou. Natalie s nimi koketovala a užívala si ich záujem.Bližšie si však pustila len jedného. Leonarda.
Leo bol jej miláčik. Do toho sazamilovala. Vôbec jej nevadilo, že má priateľku. Respektíve, ona o tomnevedela. Šepkal jej do ucha slová sladkasté vždy keď prechádzali cez prah jejdverí a keď zamykal vyznával jej lásku. Keď ju opúšťal zotrel si rúžz krku a vrátil sa k Mischelle. Bol medzi dvoma kameňmi. Nevedelčo chce. Krásku, ktorú by mu každý závidel a s ktorou si môže užiťkoľko chce a ako chce. Alebo... Ženu, ktorú miluje, pri ktorej má istotua s ktorou si vie predstaviť budúcnosť. Tak dlho váhal, ažstratil obe. Mischelle, lebo už mu nevládala tolerovať jeho neveru. A Natalielebo bola tá druhá. A to ona nechcela. Ona nechcela byť piate koleso navoze. Chcela si užiť plnohodnotný vzťah a ten jej on nemohol dať.
Preto tuteraz on stál. Sám. V opustenom byte. Pár vecí čo po nej ostalo, mupripomínalo vzťah, ktorý budoval roky a stratil ho za pár dní. Jejvoňavka, ktorá zostala na poličke v kúpeľni. Spoločné fotky na krbe.Maličkosti v kuchyni, ktoré ho vždy rozčuľovali mu zrazu pripadali byťmilé. Na druhej strane mu pár fotiek a smsiek v mobile pripomínalojeho túžbu, jeho sen, jeho múzu, ktorá ho tak opantala. Natoľko, že kvôli nejžil dva životy. Oba ho napĺňali, oba mal rád. Vedel, že raz sa bude musieťrozhodnúť. No tak dlho to odkladal, až napokon namiesto neho rozhodol niektoiný. Natalie a Mischelle zároveň. Dve krásne ženy, ktoré miloval. Snažilsa medzi ne deliť svoju lásku, ale ani jednej to nestačilo. Preto teraz sedísám. Sám v prázdnom byte. S mobilom v ruke a pohľadomv ktorom sa zračí bolesť a smútok.
A Mischelle s Natalie?Tie sa snažia zabudnúť. Zabudnúť na muža, ktorý im dal tak veľa a zároveňvzal všetko. Zabúdajú pri spoločnom pohári vína a rozprávaním sao tom, čo bolo, čo mohlo byť a čo už nikdy nebude...
